Vážení páni
biskupi! Volím formu priateľského listu, lebo nie som biskupom, aby som písal
pastierske listy a čo je ešte dôležitejšie – nepovažujem ľudí ani za ovce,
ani za stádo, ktoré potrebuje pastiera. Považujem ich za rovnocenné bytosti,
ktoré si zaslúžia úctu a rešpekt. Zvyčajne necítim potrebu vyjadrovať sa
k vašim vnútorným záležitostiam, lebo nie som katolík. Dôvod, prečo dnes
robím výnimku, spočíva v skutočnosti, že dnešným pastierskym listom ste úplne
zbytočne urazili významnú časť slovenskej spoločnosti, najmä ženy
a homosexuálov. Napriek tomu a práve preto, že nepatrím ani
k jednej z týchto skupín, cítim povinnosť ohradiť sa voči
nespravodlivým až absurdným obvineniam na adresu ľudí, ktorí vám nič neurobili.
Vlastne robím to, čo by mal robiť podľa učenia Ježiša Nazaretského každý
kresťan.
Už dlhodobo ma fascinuje vaša monotematická
posadnutosť sexom, ktorá je odtrhnutá nielen od reality, ale aj od apelov hlavy
katolíckej cirkvi, pápeža Františka. Je to prinajmenšom čudné, ak slová tohto
veľkého a múdreho muža beriem oveľa vážnejšie ako vy, jeho podriadení.
Dovoľte mi preto, aby som ich pripomenul nielen vám, ale aj katolíckym veriacim
a širokej slovenskej verejnosti, pretože ste sa ani neunúvali informovať
o obsahu pápežovho prelomového dokumentu, exhortácii Evangelii gaudium
(Radosť evanjelia). Rímsky biskup v nej na vašu adresu hovorí: „Často sa správame ako kontrolóri milosti a nie
ako jej prívrženci. Cirkev ale nie je colnica, je otcovským domom, kde je miesto
pre každého i s jeho úmorným životom.“ Práve v súvislosti s vaším
najnovším pastierskym listom dávam do vašej pozornosti najmä tieto myšlienky
vášho najvyššieho predstaviteľa, pápeža Františka:
- Cirkev by mala vo svojom neustálom
rozlišovaní rozoznať aj to, že jej vlastné zvyky, ktoré nesúvisia priamo s jadrom
evanjelia, ale sú veľmi zakorenené v dejinách, už nie sú interpretované
rovnako a ich posolstvo spravidla nie je vnímané zodpovedajúcim spôsobom.
Nemajme strach ich zrevidovať. (43)
- My kresťania trváme na uznávaní druhého,
na hojení rán, na budovaní mostov, nadväzovaní vzťahov a vzájomnej pomoci „nesenia
bremena jeden druhému“ (porovnaj Gal 6,2). Dnes vznikajú mnohé formy združení
na obranu práv a pre dosiahnutie týchto šľachetných cieľov. Smäd po zdieľaní
sa tak prejavuje u mnohých občanov, ktorí chcú byť tvorcami sociálneho a kultúrneho
pokroku. (67)
- Niektorí z nás sa považujú za
nadradených voči druhým, pretože sa držia určitých noriem alebo preto, že sú
neochvejne verní určitému katolíckemu štýlu minulosti. Domnelá vieroučná či
disciplinárna istota zadáva podnet k narcisistickému a autoritárskemu
elitárstvu, kde sa namiesto evanjelizovania analyzujú a klasifikujú tí
druhí a namiesto uľahčovania prístupu k milosti sa plytvá energiami
na kontrolovanie. V oboch prípadoch nie je ozajstný záujem ani o Ježiša
Krista, ani o blížnych. (94)
- V tomto kontexte sa živí márnivosť
tých, ktorí sa uspokojujú s tým, že majú určitú moc, a radšej sú
generálmi porazených vojsk ako prostí vojaci oddielu, ktorý pokračuje v boji...
Pestujeme svoju neobmedzenú predstavivosť a strácame kontakt s ťažkou
realitou nášho veriaceho ľudu. (96)
- Kto upadol do tohto zosvetštenia, pozerá
sa zhora, diskvalifikuje tých, ktorí mu kladú otázky, neustále poukazuje na
chyby druhých a je posadnutý zdaním. Je to desivá skazenosť pod zdaním
dobra. (97)
- Dožadovanie sa legitímnych práv žien,
počínajúc pevným presvedčením, že muži a ženy majú tú istú dôstojnosť,
kladú cirkvi hlboké otázky, ktoré ju provokujú a nemožno ich proste obísť.
(104)
To sú len niektoré otázky, ale mali by vám
ich klásť predovšetkým veriaci, mali by sa pýtať, čo si to vôbec dovoľujete,
ignorovať slová napomínajúcej kázne „námestníka Krista na zemi“. Pápež František
udal nový smer v katolíckej cirkvi i v dialógu s príslušníkmi
iných vierovyznaní a svetonázorov. Vy ste sa po tejto ceste nevybrali.
Odopierate vari svojmu pápežovi poslušnosť?
To
je však vaša vnútorná záležitosť. Čo však nie je vašou vecou, je ten oheň a síra,
ktorú púšťate na ľudí iných ako vy. Znepokojuje ma tá ľahkosť, s akou odsudzujete
človeka, na strane ktorého by ste mali stáť. Ako opúšťate svoje
najvznešenejšie, ale aj najťažšie prikázanie milovať nielen svojich blížnych,
ale aj svojich nepriateľov. Ako veľmi krivdíte ľuďom, ktorých ste sa
neusilovali ani len pochopiť. Stojím na strane týchto ľudí, lebo majú právo na
lásku, právo na vlastnú dôstojnosť a právo na rovnosť, ktorú im podľa
kresťanskej viery zaručuje aj váš Boh. Stojím na strane utláčaných,
diskriminovaných a biednych, ktorých ste vy z pozície svojej pýchy
toľkokrát opustili. O akej „kultúre smrti“ hovoríte? Kto vám dal na toľkú
aroganciu právo? Neopierate sa vo svojich útokoch ani o Evanjelium, ani o iné
biblické texty, ani o pokyny pápeža, iba o vlastné nepodložené predsudky
a temné vášne. Vravíte, že máte pravdu, lebo Boh je pravdou (áno, to
vravel aj Gándhí), lenže kresťanskou pravdou je láska. Bez nej spochybňujete
úplne všetko.
Ľudia, ktorí bojujú o svoju dôstojnosť,
neprinášajú kultúru smrti, ale sú pre vás výzvou na pestovanie kresťanskej kultúry
rovnosti a bratstva. Vy im však odpovedáte zavádzaním kultúry nenávisti a nezodpovedným
štvaním ľudí v kostoloch. Je to hanebnosť, v ktorej zaniká váš
duchovný rozmer. Ako je možné, že ste sa nedokázali postaviť pastierskym listom
proti pedofílii vo vašich radoch? Ako je možné, že v čase, keď vás pápež
vyzýva, aby ste sa viac venovali chudobným, ste opäť uviazli len v bahne kultúrnych
vojen? Ako je možné, že ste sa nikdy nedokázali jednoznačne a dôrazne dištancovať
od rastu agresívneho extrémizmu a vyhlásiť, že „ideológia založená na rasovej, národnostnej, triednej či náboženskej
nenávisti je neprijateľná a nezlučiteľná s kresťanskou náukou“ –
tak ako to urobila vaša bratská evanjelická cirkev v súvislosti s tohtoročnými
župnými voľbami? Je pre vás vari fašizmus prijateľnejší ako ľudské práva? Je
pre vás stupňujúca sa nenávisť v slovenskej spoločnosti menším
nebezpečenstvom ako rodová rovnosť?
Vyzývam vás, aby ste opustili tento militantný
slovník a vrátili sa k úlohám, ku ktorým vás zaviazal pápež František.
Aby ste stáli vždy na strane človeka, jeho potrieb, starostí, nádejí – nie na
strane nenávisti, ktorá rozdeľuje ľudí. Lebo najdôležitejšie zo všetkého je
zostať človekom. To je ten základ, z ktorého vyrastajú všetky ľudské
bytosti s rovnakým cieľom: všetci hľadáme šťastie a nechceme trpieť.
Rozumiem tomu, čo chce pápež, rozumiem tomu, čo chce dalajláma, rozumiem tomu,
čo chcú všetci ľudia dobrej vôle, ale nerozumiem ani vašim cieľom, ani vašim
pohnútkam, ani vašim činom. Preto vás vyzývam, aby ste sa za prudké a nespravodlivé
slová, ktorými ste urazili veľa slušných ľudí, verejne ospravedlnili. Snáď vo
vás ešte ostalo toľko pokory, aby ste si uvedomili, že Vaším poslaním je šíriť
lásku, nie ubližovať iným.